Teplota v katastri klesá spolu v závislosti od nadmorskej výšky. V miestach s nadmorskou výšku 150 – 200 m.n.m priemerná ročná teplota dosahuje 9 až 10 °C. V polohách od 200 – 300 m.n.m. priemerná teplota klesá až na hodnotu 7°C.
Dlhodobý ročný priemer atmosférických zrážok je tiež podmienený nadmorskou výškou. V nižších polohách sa zaznamenali priemerné zrážky s hodnotami 700 – 800 mm a vo vyšších miestach Malých Karpát zrážky predstavujú rozpätie 800 – 900 mm vody na 1 m2.
Celkový ročný priemer úhrnu zrážok v katastri dosahuje 810 mm, z toho na vegetačné obdobie pripadá 417 mm a na obdobie vegetačného kľudu 393 mm vody. V roku je asi 40 dní s 20 – 30 cm snehovou pokrývkou. Vplyvom prevládajúcich severovýchodných vetrov sa vytvára vlastná mikroklíma charakteristická pre túto oblasť. Obzvlášť nebezpečnými javom sú jarné mrazy.
Najviac snehových zrážok spadne v mesiaci január a február.
na poliach okrem bezvetria (31,4 %), prevládajú najmä severné vetry (21,4 %), juhovýchodné vetry (13,7 %) a severovýchodné vetry (13,5 %). Silnejšie vetry sa vyskytujú koncom jari a na jeseň.
Najväčší podiel výskytu hmiel bol zaznamenaný cez zimné mesiace, december (7,5 %) a január (7,9 %).
Predmetná oblasť je bohatá na slnečný svit, ročne predstavuje okolo 2 100 hodín.
Južný a juhovýchodný cíp hospodárskeho obvodu patrí do trnavskej sprašovej tabule, ale len do jej okrajovej časti. Severozápadná časť patrí do pohoria Malých Karpát. Na južnom okraji Malých Karpát vystupuje kremenec (spodný trias), v prívale sú však vápenec a dolomity spodného a vrchného horizontu.
Pohorie Malé Karpaty sú budované kryštalickým jadrom. Na ich okraji sa vytvorili zlomy, pričom hlavný zlom je v smere JZ – SV. Tento vnútro karpatský zlom podmienil pokles časti územia južne od Malých Karpát, preto táto časť patrí aj do panónskej panvy budovanej hlavne neogénnymi sedimentami. Vápence Malých Karpát sú preto sfarbené a často sú krasového charakteru. Družstvo hospodári v priemernej nadmorskej výške 220 m.n.m.
Vodné toky nachádzajúce sa v oblasti pestovania sa nazývajú Trnávka a Hložie. Svahovitosť ornej pôdy je do 5° a trvalých trávnych porastov do 15°. Hospodársky obvod je odvodnený sporadickým a systematickým drenážnym systémom. Voda je odvedená otvorenými odpadmi a vteká do vodnej nádrže v katastri obce Boleráz, ktorá uzatvára juhovýchodnú časť hospodárskeho obvodu Poľnohospodárskeho družstva v Smoleniciach.
Charakteristika základných pôdnych predstaviteľov v obvode PD vyplýva z kategorizácie pôd podľa BPEJ.
Na pozemkoch Poľnohospodárskeho družstva v Smoleniciach prevládajú tieto pôdne typy:
Hnedozem (HM) a hnedozem ilimerizovaná na sprašových hlinách a iných substrátoch, stredne ťažká, na rovine s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie 1° – 3°, bez skeletu ( obsah do 10 % ), hlboká 60 cm a viac s kódom BPEJ 145.01
Rendzina (RA) na vápencoch a dolomitoch, stredne ťažká až ťažká, na miernom až strednom svahu o sklone 3° – 12°, stredne až silne skeletová stredne hlboká 30 – 60 cm s kódom BPEJ 290.01
Glejová lužná pôda LPG na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažká až ťažká, na rovine 1° – 3°, bez skeletu, hlboká 60 cm a viac s kódom BPEJ 126.02